„Ani najlepšie manažérske systémy údržby nenahradia technických odborníkov, ktorí dokážu zodpovedať na pre mňa základnú otázku údržby: „Vydrží, a ako dlho vydrží?“

• Foto

Jak byste zhodnotil letošní ročník Národného fóra údržby?
Ako jednému z tímu organizátorov sa mi neprislúcha hodnotiť konferenciu, lebo môj pohľad je subjektívny. Prvé dojmy po konferencii, aj na základe vyjadrení účastníkov, boli veľmi pozitívne a zdalo sa mi, že to bol jeden z najlepších ročníkov. Takže, až na drobné nedostatky typu menej kvalitná taška či určité problémy so zabezpečením odposluchových súprav na tlmočenie, mal som pocit, že program nebol až taký „našponovaný“ ako v posledných ročníkoch, že bolo aj viac priestoru na otázky a odpovede po jednotlivých blokoch, a že aj napriek dobrému počasiu, ktoré v Tatrách vždy inšpiruje časť návštevníkov k výletom, bola účasť na prednáškach celkom slušná. Keď som ale potom zosumarizoval výsledky ankety, ktorá má rovnakú štruktúru od nultého ročníka v roku 2000, tak okrem jednej, všetky ostatné oblasti boli o máličko horšie ako pred rokom. Výsledky ankety sa dajú pozrieť na webovej stránke www.ssu.sk. Stále zostáva najlepšie hodnotené miesto konania konferencie – hotel Patria na Štrbskom Plese. Je to krásne a príjemné miesto, hotel je veľmi ústretový k nám organizátorom, ale má svoje limity v podobe kapacity, ktorú posledné roky využívame na jeho hranici (čo nás samozrejme teší, problém by bol prázdny hotel...), ako aj usporiadanie hotela neumožňuje konanie viacerých paralelných sekcií, takže program pri tradične veľkom záujme býva nahustenejší a priestor na firemné výstavky je tiež naplno obsadený. Ja tieto problémy nazývam „luxusnými“ a osobne by som si želal, aby tieto „luxusné“ problémy zostali ešte mnohé roky v budúcnosti, teda že bude stále veľký záujem prezentujúcich firiem a účastníkov o našu konferenciu. Každý rok sa snažíme niečím vylepšiť organizáciu – tento rok napríklad časomierou počas prednášok, čo v značnej miere prispelo k dodržiavaniu programu, či ďalším premietacím plátnom v sále a obrazovkou v priestore loby.

Základom konferencie je samozrejme obsah prednášok a zloženie prednášateľov a prezentujúcich sa firiem. Tu je hodnotenie trvalo o niečo horšie, ako je miesto a organizácia konferencie. Kým miesto je hodnotené na jednotku, prednášky sú hodnotené na jedna mínus až dvojku. Svedčí to o tom, že účastníci sú nároční na to, čo chcú počuť. A kratšie trvanie vystúpení z dôvodu plného programu tiež uberá z úplnej spokojnosti.

Které přednášky byste vyzdvihl, která inovace nebo produkt vás nejvíce zaujal?
Pokračujem vlastne v odpovedi na predošlú otázku. Pomôžem si pri nej opäť výsledkami ankety, kde účastníci môžu uviesť pre nich tri najzaujímavejšie prednášky. Takže zostanem viac pri objektívnom ako subjektívnom hodnotení. Najviac zaujala prednáška Ing. Rastislava Milana zo spoločnosti U. S. Steel Košice s.r.o. na tému „Riadenie celkových nákladov na náhradné diely“. Zrozumiteľným spôsobom predstavil, ako v ich spoločnosti presadili nákup náhradných dielov nie na základe nadobúdacej ceny, ale na základe LCC (nákladov životného cyklu). Žiaľ, trend výberu na základe najnižšej nákupnej ceny, bez ohľadu na spoľahlivosť a životnosť, ktorý teraz vládne u nás, nielen v údržbe, sa vo svojom výsledku veľakrát ukáže ako oveľa drahší a tak prináša množstvo problémov menovite v údržbe. Pod ľa hodnotenia príspevku téma zarezonovala, lebo väčšina z účastníkov sa s podobnou tendenciou šetrenia na nesprávnom mieste stretáva. Druhou najzaujímavejšou prednáškou bola prednáška profesora Václava Legáta, predsedu ČSPÚ (Českej spoločnosti pre údržbu), pod názvom: „Udržovatelnost a zajištěnost kvality údržby“. V časti prednášky poukázal na inherentnú, teda vloženú, bezporuchovosť, čo vlastne korešponduje s nižšími nákladmi na údržbu počas životnosti zariadenia (použitého náhradného dielu), ako vo svojej prednáške prezentoval Ing. Milan. Profesor Legát je „nestorom“ údržby v celom Česko-Slovensku a jeho prednášky veľakrát poukazujú na podstatu problému, ktorá sa často stráca.

Poslucháči chcú počuť čo najviac o riešeniach praktických problémov, aby sa mohli inšpirovať k riešeniu tých vlastných. Prezentujúci, prirodzene, ak sú väčšinou z firiem, predstavujú svoje produkty a riešenia, ktoré sú často dosť špecifické a nemôžu byť pre každého. Napriek tomu viacerí, aj spomedzi partnerov konferencie, sa snažia pristupovať k problematike komplexne. Napríklad Ing. Vladimír Oravčík z firmy SKF, hovoril o optimalizácii efektívnosti výrobných prostriedkov (Metodika AEO - Asset Efficiency Optimization) a predstavenie produktov nechal na firemnú výstavku. Podobne ako profesor Legát snažil sa poukázať na podstatu, v tomto prípade na proces výkonu prác údržby zodpovedaním na 5 základných otázok: „čo, prečo, kto a kedy, ako a čo nabudúce?“. Možno aj preto sa umiestnil v ankete na treťom mieste.

Ďalšie prednášky už boli viac na konkrétnejšie témy. Názvy prvých 15 prednášok sa dajú opäť nájsť na webe SSU pri výsledkoch ankety. Striedajú sa témy z oblasti diagnostiky, technológií údržby, bezpečnosti ako aj informačných technológií (tých bolo poskromnejšie ako po minulé roky). Teší ma jedna vec, a to, že len jedna prednáška nebola uvedená v ankete ani raz - to znamená, že prakticky všetky prezentácie niekoho zaujali. Chcem aj touto cestou poďakovať všetkým prezentujúcim za ich snahu o čo najzaujímavejšie prednášky. 

Vaše společnost se snaží implementovat nejnovější celosvětové poznatky z oblasti řízení údržby? Pohovořte o těch nových trendech v řízení údržby?
SSU má vo svojom poslaní základný cieľ prispievať k zlepšovaniu údržby na Slovensku. Čiže snaží sa získať popredných odborníkov z praxe a akademickej pôdy, aby títo prezentovali nové poznatky aj na takých fórach, ako je konferencia Národné fórum údržby. Tiež sme v úzkom kontakte s EFNMS (európskou federáciou národných spoločností údržby) a v tomto roku sa za SSU zúčastnila konferencie Euromaintenance 2016 profesorka Hana Pačaiová, ktorá pripraví článok na tému svetových trendov údržby ,ako ich videla na spomenutej konferencii , do časopisu Údržba vydávaného SSU. Jedným z výrazných trendov je pohľad na údržbu v širších súvislostiach – jednak v rámci Physical asset managementu (manažérstva hmotného majetku) – nedávno vyšli ISO normy radu 55 000, a ďalej údržby ako významného faktora manažérstva rizík. Znovuobjavenou „Amerikou“ je aj zdôrazňovanie súvisu prevádzky a údržby – do určitej miery analógie TPM či samotného asset managementu. Už som to niekde spomínal ako pred na konferencii Euromaintenance 2008 v Bruseli, Terrence O’Hanlon, vydavateľ amerického časopisu Uptime^® a riaditeľ neziskovej organizácie „Asset Management Professionals“  povedal, že všetko v údržbe už bolo vymyslené, ale treba to začať uplatňovať. Je to zaujímavý postreh a má v sebe mnoho pravdy. Nie je totiž dobré každú chvíľu vymýšľať čosi nové, lebo je to teraz „in“, lebo potom sa stále niečo začína, ale nič sa poriadne nedotiahne do konca. V údržbe sa dopady zmien, či pozitívnych alebo negatívnych, dostavujú so značným oneskorením, a preto v nej treba byť zvlášť opatrný pri zavádzaní dramatických zmien. A overeným trendom by malo byť používanie „zdravého rozumu“.

Jaký celosvětový poznatek ohledně údržby Vás konkrétně v posledních letech zaujal?
Toto je „zapeklitá“ otázka. Netrúfam si povedať. Možno to spomínané uvedomenie si miesta údržby v rámci manažérstva hmotného majetku. Ale asi viac to, ako sa veľmi zvyšujú nároky na výkon údržby. Stroje a zariadenia sú čím ďalej tým viac zložité, „prešpikované“ elektronikou a riadiacimi systémami. Pritom kvalifikovaných technicky zdatných odborníkov ubúda a nastáva vážny problém, kto túto techniku bude udržiavať. Bude odpoveďou Industry 4.0? Stroje, ktoré sami detegujú svoju poruchu (využitie lacných inteligentných senzorov) a dokonca sa sami opravia? Ak už aj tieto stroje nebudú vyžadovať údržbárov, tak budú veľmi náročné na vývoj, a pri ňom opäť bude treba kvalifikovaných technikov. Takže problém zostáva. Ale neverím, že údržba v budúcnosti nebude potrebná, len sa jej zásahy možno budú presúvať na iné problematické miesta. Takže tá rozširujúca sa priepasť medzi nárokmi a zdrojmi (ľudskými) na ich riešenie ma dosť znepokojuje.

Na jaké úrovni jsou současní manažeři údržby? Nestačí, aby takový manažer údržby dokázal pouze každoročně snižovat náklady na údržbu a vykazovat před majiteli provozované technologie úspěch každoročních úspor?
Myslím, že všade kde funguje výroba, sú manažéri údržby na vysokej úrovni, lebo už len skutočnosť fungujúcich strojov hovorí o tom, že minimálne vedia zabezpečiť ich činnosť. Pritom tlaky na produktivitu, teda zjednodušene znižovanie nákladov, sú stále enormné. Manažéri údržby majú „smolu“, že je na ich zodpovednosti podpísať, že stroj sa môže používať. Pritom ten stroj musí pracovať bezpečne, samozrejme aj hospodárne. Často je zvláštne, že sa dávajú veľké finančné prostriedky na investície (zariadenia) a na ich údržbe sa potom šetrí. Ak chýba vo vedení firmy technický pohľad, je to zlé. Tým nechcem povedať, že sa nemajú hľadať a odstraňovať straty, ale niekedy odstránenie niektorej zdanlivej straty môže viesť k vygenerovaniu mnohonásobne vyššej, ktorá je spôsobená šetrením na nesprávnom mieste. Viď aj príspevok o náhradných dieloch od Ing. Milana. A ešte by som dodal, že preťažovanie pracovníkov býva kontraproduktívne a potom nezostáva čas na koncepčnú prácu, ale už sa len „hasia požiare“.

Jak jsou proklamované nejnovější metody řízení údržby závislé na tom, ve kterém regionu se mají uplatňovat. Mentality lidí a tedy pracovní kultura v různých částech světa jsou přeci různé… Může to fungovat? 
Mentalita a pracovná kultúra sú určite veľmi rozdielne v rôznych častiach sveta. Pred dvoma rokmi na konferencii Euromaintenance 2014 získal cenu EFNMS manažér údržby z podniku Scania Brasil, mladý Švéd Jerry Johansson, ktorý tam za niekoľko rokov dokázal „urobiť poriadok“. Obdivuhodný počin, aj keď si možno len my myslíme, že Brazília je zaostalá krajina, ale každopádne mentalita je tam voľnejšia. V takom podniku len keď sa urobí poriadok na pracoviskách a vyčistia sa stroje (jeden z prvých krokov zavádzania TPM), tak rozdiel býva ohromujúci a niet div, že manažér údržby získa cenu EFNMS. Tým nechcem spochybňovať jeho výsledky. Umenie manažérov je určite v tom, ako dokážu motivovať ľudí a presvedčiť ich, že zmena kultúry má pre nich cenu. Samozrejme, úspech sa nedostavil len po vyčistení
strojov, ale bolo potrebné vyškoliť pracovníkov, vytvoriť programy preventívnej údržby a zavádzaním údržby na základe stavu, plánovaním údržby, hodnotením rizík aj vo vzťahu k potrebným náhradným dielom. Je to ale príklad, že vytrvalosť, trpezlivosť a dôslednosť prinášajú ovocie aj v inom kultúrnom prostredí.

Na jednu stranu se hovoří o stále propracovanějším systému údržby, na druhou stranu zaznamenáváme velice fatální následky špatného systému údržby… Viz. například vodní elektrárna Gabčíkovo, problémy se svary v českých jaderných elektrárnách…
To je asi tá rozširujúca sa priepasť spomenutá v jednej z predchádzajúcich odpovedí. Ja vždy podčiarkujem, že údržba je na prvom mieste technická záležitosť. Ani najlepšie manažérske systémy údržby nenahradia technických odborníkov, ktorí poznajú stroje a zariadenia, ktorí dokážu čo najobjektívnejšie posúdiť technický stav a dokážu zodpovedať na pre mňa základnú otázku údržby: „Vydrží, a ako dlho vydrží?“ Lebo každý stroj a zariadenie má vykonávať svoju funkciu ekonomicky a bezpečne. Vedieť kvalifikovane odpovedať nie je jednoduché a ľudí , ktorí to vedia, nikto nenájde pred bránami podniku. A samozrejme, nielen či vydrží, ale aj čo treba urobiť, aby to vydržalo atď. – napríklad ako je v spomínanej l prednáške od Ing. Oravčíka.

Podle vyjádření některých EPC kontraktorů, kteří dodávají investiční celky do zemí jako je například Afrika, Asie, Blízký východ požadují investoři mimo dodávky zařízení na klíč i „pořádné  kladivo“ pro potřeby údržby. Čili naznačují, že nemají o sofistikované technologie, prošpikované elektronikou, zájem…
Asi aj títo si uvedomujú priepasť medzi sofistikovanou technikou a potrebnými kvalifikovanými technikmi, ktorí by techniku dokázali prevádzkovať a udržiavať. Na jednej strane nás to v našich zemiach môže tešiť, že mámte predsa len určitú konkurenčnú výhodu v podobe našich šikovných šudí. Lenže obávam sa, že tejto konkurenčnej výhody sme sa začali vzdávať už pred mnohými rokmi a trend stále pretrváva. Navyše, v dnešnom globalizovanom svete nie je problém, aby naši odborníci, ktorí tu ešte zostali, odišli aj do spomínaných vzdialených zemí ak ich tam lepšie ocenia. Ako sa hovorí: „Ľahko sa niečo pokazí, ťažko sa napráva“, údržba o tom vie svoje...

Jaký máte názor na Průmysl 4.0 a jak se tento trend dotkne údržby a řízení údržby?
Ako sme všetci postrehli, teraz letí „Industry 4,0“. Aj na našej konferencii táto téma už bola predstavená. Myslím si, že nebude hneď všetko tak, ako sa avizuje. Nič nejde samo od seba a všetko vyžaduje veľa námahy, času a hlavne kompetentných ľudí. Už dávno sa napríklad prezentovali informačné systémy na podporu údržby, ale len po mnohých rokoch sa stávajú samozrejmosťou, pričom efekt sa nedostavil hneď a sám od seba. Podobne je to s novou technikou – diagnostika sa stáva dostupnejšia, môže bezdrôtovo komunikovať na diaľku (napr. s využitím IOT – Interent of Things), ale samotné prístroje nestačia, treba ich vedieť využiť, čo chce opäť ľudí, zdroje a čas. Rozvoj techniky nezastavíme. Niekde boli predstavy veľmi „uletené“ – napríklad sme už mali dávno lietať na Mars. A iné sme vôbec nečakali – mladá generácia si absolútne nevie predstaviť, že sme kedysi mohli komunikovať bez mobilov. Takže IT a mobilná komunikácia urobili asi najväčší pokrok. Ale v údržbe stále pôjde predovšetkým o zabezpečenie spoľahlivého chodu strojov a zariadení a ak aj zariadenie na úrovni Industry 4.0 zahlási poruchu, pokiaľ ju neviem opraviť, tak to až taký úžitok neprinesie. Instrustry 4.0 môže veľa priniesť umožnením sledovania technického stavu pomocou inteligentných senzorov a programov na riešenie porúch (detekcie, odstraňovania). S rozvojom techniky sa tieto prvky stávajú cenovo dostupnejšie a ich široké uplatnenie bude čoskoro možné. Takže je to výzva a asi nevyhnutnosť. Ale ani nové technológie nie sú samospasiteľné a bude treba prísť na to, ako ich správne využívať. A nezabúdať na podstatu údržby – „Keep it running“ (aby to bežalo).

Juraj Grenčík (10. 10. 1959)
Specialista v oboru Dopravná a manipulačná technika, koľajové vozidlá, prevádzka a údržba dopravných prostriedkov. Mezi lety 1978 až 1983 studoval na VŠDS Žilina. Poté nastoupil do pozice Technik v príprave na ČSD ŽOS Vrútky. Titul CSc. (PhD.) získal v roce 1991 za dizertační práci na téma „Vplyv stavby koľajových vozidiel na hladinu hluku“ na VŠDS Žilina (Strojnícka a elektrotechnická fakulta, Katedra PÚKV). Docentem se stal v roce 1996, když úspěšně absolvoval habitaci na téma „Vybrané parametre koľajových vozidiel“ na Žilinské univerzitě v Žilině (Strojnícka fakulta). Na této fakultě následně začal pracovat jako pedagog. Vyučuje predmety zamerané na prevádzku dopravných prostriedkov ako aj na problematiku údržby; od roku 2013 je docentom v obore údržba strojov za zariadení Od roku 2004 doposud vyučuje obor Dopravná a manipulačná technika, od 2013 Údržba strojov a zariadení. Je aktivní v oblasti výskumné činnosti. Současně s tím je od roku predsedom predstavenstva Slovenské spoločnosti údržby.

Autor

• Ing. Cieslar Stanislav